Študoval právo na univerzitách vo Viedni a v Prahe a v roku 1886 získal doktorát.[1]
V roku 1889 nastúpil ako úradník (koncipient) do Pražskej obchodnej komory.[1]
V roku 1894 povýšený na podtajomníka Pražskej obchodnej komory.[1]
V roku 1898 povýšený na druhého tajomníka Pražskej obchodnej komory.[1]
Pôsobil ako právnik a cisársko-kráľovský vládny radca vo Viedni a skonštruoval jeden z prvých počítacích strojov.
V roku 1903 musel pre chorobu predčasne odísť do dôchodku a vrátil sa do Olešnice; neskôr opäť do Viedne.[1]
Publikoval rozsiahlu prácu „Zur Lehre von den Bedürfnissen“ (K náuke o potrebách, 1907), v ktorej vymedzil 29 kategórií potrieb a po prvý raz dokázal, že subjektívny úžitok nie je merateľný.[1]
Cuhels Bedürfnistheorie wird laut Liberpedia von Lionel Robbins rezipiert (Ordinalnutzentheorie-Linie).[1]
Franz Cuhel v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →