Štúdium právnych a štátnych vied na Univerzite v Innsbrucku (1879 – 1883).[1]
V roku 1884 promócia na Dr. jur. na Univerzite v Innsbrucku. Následne pôsobil v právnej praxi.[1]
V roku 1889 získal v Innsbrucku po právnej praxi venia legendi pre národné hospodárstvo.[1]
V roku 1892 prenesenie venia legendi na Viedenskú univerzitu.
V roku 1895 rozšírenie venia legendi na celú politickú ekonómiu.
Pôsobenie v Štatistickej ústrednej komisii vo Viedni.
V roku 1899 menovanie na Nemeckú technickú vysokú školu v Brne.[2]
Od roku 1901 do roku 1915 katedra na Vysokej škole pre pôdohospodárstvo vo Viedni (súbežne aj prednášanie národného hospodárstva na Technickej vysokej škole).[1]
Od roku 1903 do roku 1905 rektor Vysokej školy pre pôdohospodárstvo vo Viedni.[1]
V roku 1904 udelenie úradného titulu dvorný radca v súvislosti s jeho pôsobením ako referent na Ministerstve poľnohospodárstva.[2]
Vyjdenie učebnice „Grundzüge der Volkswirtschaftslehre“ (Základy národného hospodárstva) na základe subjektivistickej teórie hodnoty.
Od roku 1915 katedra národného hospodárstva na Univerzite v Innsbrucku.
V roku 1916 komtúr cisárskeho rakúskeho Radu Františka Jozefa.[2]
Vyšla „Agrarpolitik“ (1924); obrat k otázkam agrárnych dejín a agrárnej politiky.[1]
Žiak Eugena Böhm-Bawerka počas jeho pedagogického pôsobenia v Innsbrucku; na tomto základe získal v roku 1889 venia legendi pre národné hospodárstvo a obrátil sa k škole medzného úžitku.[1]
Hermann von Schullern zu Schrattenhofen v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →