Marianne von Herzfeld

Marianne von Herzfeld prišla na svet 1. marca 1893 vo Viedni ako dcéra židovského právnika Edmunda von Herzfelda (1857 – 1901) a Idy Herzfeldovej, rodenej Stern (rodina Pappenheim). Otec zomrel, keď mala osem rokov. Rodina patrila k židovskej veľkomeštianskej vrstve Viedne. Od zimného semestra 1913/14 študovala Herzfeld históriu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity, najmä u Alfonsa Dopscha a Alfreda Francisa Pribrama. V roku 1917 získala doktorát s dizertáciou „Zur Orienthandelspolitik Österreichs unter Maria Theresia in der Zeit von 1740–1771“ (O politike orientálneho obchodu Rakúska za Márie Terézie v rokoch 1740 – 1771); práca vyšla v roku 1919 v „Archiv für österreichische Geschichte“. Štúdia o levantskej politike teréziánskeho Rakúska, o postavení Terstu ako slobodného prístavu a o merkantilistických stratégiách proti francúzskej a anglickej konkurencii jej priniesla pozornosť Ludwiga von Misesa. V 20. rokoch bola prijatá do Misesovho súkromného seminára, ktorý zasadal každé dva týždne v jeho kancelárii vo Viedenskej obchodnej komore. Sám Mises jej vo svojich „Spomienkach“ („Erinnerungen“) potvrdil presné porozumenie pre súhru peňazí, zahraničného obchodu a dlhu. Súbežne pracovala pre Zväz rakúskych bánk a bankárov a zostala tak v styku s ďalšími účastníkmi seminára, ako boli Helene Lieser, Stephanie Braun, Ilse Mintz a Gertrude Lovasy. Po „anšluse“ v roku 1938 bola Herzfeld rakúskymi národnými socialistami zatknutá na základe falošného podozrenia a väznená v ťažkých podmienkach. Vo väzenskej nemocnici prišiel rozkaz na prepustenie s podmienkou, že opustí krajinu. Týždeň po jej prepustení zomrela jej matka, 24. júna 1938. Herzfeld emigrovala k svojej príbuznej, chirurgičke Gertrude Herzfeld, do Edinburghu. V Škótsku pracovala najprv pod Miss Looker na budovaní ubytovní pre vojnové pracovníčky, potom ako sekretárka a správkyňa Darroch House v rámci edinburských internátov pre študentky. Svoju vlastnú druhú kariéru našla po odchode do dôchodku v roku 1959 ako prekladateľka. Spolu s Catherine A. M. Sym a pod patronátom W. H. Bruforda vydala v roku 1957 v Edinburgh University Press „Letters from Goethe“, výber 595 listov z viac než 13 000 Goetheho listov. V roku 1961 nasledoval anglický preklad diela Konrada Onascha „Icons“ vo vydavateľstve Faber and Faber, revidovaný Davidom Talbotom Riceom. Zomrela 27. júla 1976 vo svojom byte na 8 Montpelier v Edinburghu.