FOLIO I · DENKER
Štúdium národného hospodárstva na London School of Economics (1930 až 1935) u Friedricha Augusta von Hayeka, Lionela Robbinsa, Theodora Gregoryho a Johna Hicksa.[3]
Priama žiačka Friedricha Augusta von Hayeka; v máji 1935 predložila na LSE svoju dizertáciu vedenú Hayekom „Free Banking, or, A Reconsideration of the Historical and Analytical Basis of Central Banking“ (publikovanú ako „The Rationale of Central Banking and the Free Banking Alternative“), ktorá sa stala vedeckým základom neskoršieho hnutia slobodného bankovníctva.[4]
Na odporúčanie Hayeka výskumný pobyt vo Freiburgu im Breisgau zameraný na štúdium nemeckého peňažníctva a bankovníctva; tam spoznala Friedricha A. Lutza, ktorý bol asistentom Waltera Euckena.[4]
Vyšla jej dizertácia ako „The Rationale of Central Banking and the Free Banking Alternative“ (1936) – vedecký základ neskoršieho hnutia slobodného bankovníctva (free banking).[3]
Vydatá za nemeckého ekonóma Friedricha A. Lutza, s ktorým sa presťahovala do USA.[4]
Od roku 1938 spolu s manželom v Princetone: Friedrich Lutz ako Instructor na Princeton University, Vera pôsobila v International Financial Section a pre Spoločnosť národov evakuovanú do Princetonu.[4]
S Friedrichom A. Lutzom vydala „The Theory of Investment of the Firm“ (1951), prácu zásadnú pre modernú teóriu kapitálu.[2]
Po pobyte v USA sa manželia Lutzovci presťahovali do Švajčiarska; Friedrich A. Lutz pôsobil od roku 1953 na ETH v Zürichu.[4]
Vyšla práca „Italy, a Study in Economic Development“.[4]
Vyšla práca „Central Planning for the Market Economy: An Analysis of the French Theory and Experience“.
Priama žiačka Friedricha Augusta von Hayeka; v roku 1935 predložila na LSE svoju dizertáciu „The Rationale of Central Banking and the Free Banking Alternative“, ktorú viedol Hayek.[1]
V rokoch 1930 – 1935 študoval na LSE aj u Johna Hicksa.[4]
V rokoch 1930 – 1935 študoval na LSE aj u Lionela Robbinsa.[4]
V rokoch 1930 – 1935 študovala na LSE aj u Theodora Gregoryho.[4]
Na Hayekovo odporúčanie absolvovala v rokoch 1935 – 1937 výskumný pobyt vo Freiburgu im Breisgau, kde skúmala nemecké menové a bankové pomery; jej väzba na freiburskú školu okolo Waltera Euckena (školiteľa jej neskoršieho manžela Friedricha Lutza) rozšírila jej formovanie.[4]
Prekladala diela Wilhelma Röpkeho do angličtiny.
Vydatá za nemeckého ekonóma Friedricha A. Lutza; spoločne s ním napísala vedecké práce, medzi nimi „The Theory of Investment of the Firm“ (1951).[4]
V roku 1948, rok po založení Mont Pèlerin Society Hayekom, sa spolu so svojím manželom Friedrichom A. Lutzom stala členkou spoločnosti; Friedrich Lutz bol neskôr dvakrát prezidentom MPS.[4]
Vera C. Smith Lutz v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →
