Štúdium právnych vied na Viedenskej univerzite (1878 až 1882) po obchodnom vzdelaní.[1]
Habilitácia prácou o pozemkovej rente a podnikateľskom zisku, popri pôsobení vo Viedenskej obchodnej komore.[1]
Vyšlo dielo „Der Unternehmergewinn“ (Podnikateľský zisk, 1884) – habilitačná práca o náuke o medznom úžitku.[2]
Vyšlo priekopnícke dielo, ktoré na základe teórie medzného úžitku pripravilo pôdu pre modernú ekonomickú analýzu práva.[1]
Dňa 19. septembra 1892 bol vymenovaný za riadneho profesora na Univerzite v Innsbrucku.[1]
Od roku 1897 honorárny profesor na Viedenskej univerzite.[1]
Prvé funkčné obdobie vo funkcii ministra obchodu.[1]
Vyšlo dielo „Die Reklame“ (Reklama, 1910), priekopnícke dielo vedy o reklame (2. vyd. 1916, 4. vyd. 1926).[1]
Druhé funkčné obdobie vo funkcii ministra obchodu.
Predseda Štatistickej ústrednej komisie od roku 1914 do roku 1917.[1]
Od 22. decembra 1917 do 27. októbra 1918 prvý minister sociálnej starostlivosti vo vládach Seidlera a Hussareka – prvý taký minister v niektorej európskej priemyselnej krajine. Ku koncu vojny pôsobil Mataja predtým ako minister obchodu, potom ako minister bez kresla.[1]
Predseda Štatistickej ústrednej komisie od roku 1919 do roku 1922.[1]
Vyšlo dielo „Entwicklung der Reklame“ (Vývoj reklamy, 1926), zároveň 4. vydanie diela „Die Reklame“.[3]
Vydanie diela „Lehrbuch der Volkswirtschaftspolitik“ (Učebnica hospodárskej politiky), do ktorého Mataja prispel aj vlastnými príspevkami.[1]
V roku 1892 sa ako riadny profesor na Univerzite v Innsbrucku stal nástupcom Eugena von Böhm-Bawerka; inštitucionálna kontinuita katedry v duchu Rakúskej školy.[1]
Viktor Mataja v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →