FOLIO I · DENKER
Narodil sa 10. júla 1851 vo Viedni ako štvrté z deviatich detí.
Študoval právo na Viedenskej univerzite; zaoberanie sa rímskym právom ho priviedlo k ekonomickým otázkam.
Až čítanie Mengerových „Grundsätze der Volkswirthschaftslehre" (Zásady náuky o národnom hospodárstve) ponúklo Wieserovi hľadanú perspektívu, ktorú spätne vnímal ako „oslobodenie z núdze myslenia".
V roku 1872 vstúpil do rakúskej štátnej služby (Dolnorakúske krajinské finančné riaditeľstvo).[1]
Roku 1875 získal cestovné štipendium a študoval národné hospodárstvo u Karla Kniesa v Heidelbergu, ako aj na univerzitách v Lipsku a Jene.[7]
Roku 1884 sa habilitoval prácou „Über den Ursprung und die Hauptgesetze des wirthschaftlichen Werthes“ (O pôvode a hlavných zákonoch hospodárskej hodnoty) a do národného hospodárstva zaviedol pojem medzného úžitku. Prvá publikácia sa mimo Viedne stretla len s malým ohlasom.[1]
Mimoriadny profesor (1884) a od roku 1889 riadny profesor politickej ekonómie na Karl-Ferdinands-Universität (Deutsche Universität Prag); rektor 1901/1902.[1]
Vyšlo dielo „Der natürliche Werth“ (Prirodzená hodnota, 1889), v ktorom Wieser načrtol hospodárstvo ako systém usporiadaný presnými zákonmi.[8]
V roku 1903 prevzal ako nástupca Carla Mengera katedru politickej ekonómie na Viedenskej univerzite; medzi jeho žiakov patrili okrem iných Ludwig von Mises, Friedrich von Hayek a Joseph Schumpeter.[1]
Ako jeden z mála „Rakúšanov“ napísal viacero spisov, ktoré boli síce tónom umiernené, no jednoznačne schvaľovali vojnu.
Roku 1917 bol povýšený do rakúskeho barónskeho stavu a vymenovaný za doživotného člena Panskej snemovne.[1]
Dňa 30. augusta 1917 ho cisár Karol I. vymenoval za ministra obchodu a v úrade zotrval v niekoľkých po sebe nasledujúcich vládach až do 11. novembra 1918.[1]
Zomrel 22. júla 1926 v St. Gilgene pri Salzburgu.
Počas svojej študijnej cesty po Nemecku študoval u Bruna Hildebranda v Jene.[1]
S cestovným štipendiom študoval národné hospodárstvo u Karla Kniesa v Heidelbergu.[1]
Počas svojej študijnej cesty po Nemecku študoval u Wilhelma Roschera v Lipsku.[1]
Až čítanie Mengerových „Grundsätze“ ponúklo Wieserovi hľadanú perspektívu, ktorú spätne vnímal ako oslobodenie z „núdze myslenia“.[1]
Lorenz von Stein sa v hesle OeBL výslovne uvádza ako Wieserov učiteľ na Viedenskej univerzite.[1]
Počas štúdia práva na Viedenskej univerzite sa pod vplyvom Mengerovho žiaka Friedricha von Wiesera obrátil k národohospodárstvu.[2]
Weiss studierte an der Rechts- und Staatswissenschaftlichen Fakultät der Universität Wien bei Eugen von Böhm-Bawerk und Friedrich von Wieser.[9]
Mises war nach Wiesers Berufung 1903 an die Universität Wien einer seiner Studenten in der Vorlesungs-Reihe zur Politischen Ökonomie; Wikipedia EN führt Mises explizit als Wieser-Schüler.[11]
Haberler študoval na Viedenskej univerzite okrem iného u Friedricha von Wiesera a Ludwiga von Misesa (doktorát zo štátnych vied v roku 1925).[3]
Od roku 1920 študoval národné hospodárstvo na Viedenskej univerzite okrem iného u Friedricha von Wiesera.[4]
Hayek promovierte 1921 an der Universität Wien zum Doktor der Rechtswissenschaften bei Wieser; Wikipedia EN bezeichnet Hayek als „Wiesers treuesten Schüler".[10]
Doktorát z právnych vied získal v roku 1907 na Viedenskej univerzite; v bio_de a v Klausingerovej štúdii je uvedený ako žiak Friedricha von Wiesera. Wieser si k Mayerovi vytvoril vzťah otca a syna a podporoval ho všetkými dostupnými prostriedkami.[13]
Wieser und Böhm-Bawerk waren Jugend- und Studienfreunde an der Universität Wien; 1880 heiratete Böhm-Bawerk Wiesers Schwester Paula und wurde damit zugleich dessen Schwager und langjähriger Wegbegleiter.[5]
V roku 1894 sa popri Friedrichovi von Wieserovi stal mimoriadnym profesorom na Nemeckej univerzite v Prahe.
Mayer bol v roku 1923 vymenovaný ako nástupca Friedricha von Wiesera na viedenskú katedru; po Wieserovej smrti sa Mayer nasťahoval do jeho pozostalého domu v 19. viedenskom mestskom obvode.[13]
Friedrich von Wieser v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →
