Štúdium práva a národného hospodárstva na Universität Wien u Eugena von Böhm-Bawerka.[2]
Promócia na Dr. iuris na Viedenskej univerzite v roku 1914 pod vedením Eugena von Böhm-Bawerka; dizertácia o menovom a úverovom hospodárstve s matematickým prístupom.[2]
Prvotina Theorie der Geld- und Kreditwirtschaft (Teória peňažného a úverového hospodárstva, 1914) – rané matematické spracovanie teórie peňazí a úveru; anticipovala rozlíšenie transakčnej a opatrnostnej pokladničnej zásoby.[1]
Vo Viedni prešiel bankárskou kariérou a napokon pôsobil ako viceriaditeľ Anglo-Österreichische Bank a ako predseda bankového združenia. Ako odborník na bankovníctvo a menové otázky publikoval o problematike teórie peňazí, menovej politiky a bankovníctva.
Účastník súkromného seminára Ludwiga von Misesa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.[3]
V roku 1931 si najal matematika Karla Mengera ako súkromného učiteľa.[3]
Od rokov 1933/34 študoval matematiku u Abrahama Walda, hoci mal blízko k lausannskej škole a prejavoval matematické záujmy. Podporoval rakúsku školu.
Jeho stať „Über die Produktionsgleichungen der ökonomischen Wertlehre“ (1934) sa stala významným základom pre neoklasickú analýzu rovnováhy.
Študoval a v roku 1914 získal doktorát na Viedenskej univerzite u Eugena von Böhm-Bawerka; dizertácia o peňažnom a úverovom hospodárstve s matematickým prístupom.[3]
Mal blízko k lausannskej škole (Walras) a prejavoval matematické záujmy; napriek blízkosti k Lausanne podporoval rakúsku školu.
Schlesinger nahm am Privatseminar Ludwig von Mises' in Wien teil (Wikipedia EN bestätigt).[4]
Karl Schlesinger v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →